Keď pritiahneme k sebe to, čo sme chceli, prečo to neskôr púšťame od seba preč?

/Keď pritiahneme k sebe to, čo sme chceli, prečo to neskôr púšťame od seba preč?

Je to naša nerozhodnosť? Sú to naše pocity neistoty, nedôvery, alebo neúcta? Neváženie si toho, čo sme dostali? Prečo sa nám niekedy stáva, že to, čo skutočne chceme, keď dosiahneme, opúšťame to, zbavujeme sa toho, nemáme o to až taký záujem? Je dobré vykonať rozhodnutie a opustiť to, čo sme tak veľmi chceli, alebo sa riadiť vždy tým, čo sme cítili na začiatku, pripomínať si dôvody, pre ktoré sme niečo chceli a vedome sa utvrdzovať v tom, prečo je to pre nás dôležité a potrebné? Napriek tomu, že naša emocionálna stránka už po tom netúži?

Niekedy si to vieme v živote poriadne skomplikovať. Nech je to akákoľvek životná oblasť, sme schopní svojim podvedomým prianím, samozrejme aj skutkami pritiahnuť si do života presne to, čo sme si vysnívali. Po určitom čase však zažívame pocit, ktorý nám hovorí: „To je všetko? Týmto to končí? Už nič iné, zaujímavé nebude?“ Naša predstava sa zhmotnila v realite a z našej reality postupne vyprchá vzrušenie, adrenalín, nehmatateľná fantázia.

V čom spočíva kameň úrazu, keď sa neskôr zbavujeme toho, čo sme si vysnívali. Keď neskôr odstupujeme zo vzťahov, ktoré sme chceli, z práce, do ktorej sme sa tak veľmi tešili, či odchádzame z prostredia, ktoré bolo pre nás vysnívané? Je v nás problém, alebo to, čo sme si do života pritiahli sa určitým spôsobom zmenilo?

Vo veľkej väčšine prípadov to, čo sme chceli ostáva vo svojej podstate a význame rovnaké. Problémom však sú naše podvedomé sny, túžby, fantázie, ktoré sa vstupom reality rozplynuli. Ako náhle niečo máme, prestávame o tom snívať. Prestávame mať túžbu, vášeň, priania. Jednoducho to, čo sme chceli máme, aj sa tomu tešíme, ale chýba nám túžba a sny, ktoré naše priania dovtedy sprevádzali. V podstate sme prešli od fantázii k realite. A realita je vždy menej zaujímavá a príťažlivá, ako naše sny a túžby.

Je vhodné sa napriek tomuto poznatku vzdať toho, čo sme získali pre opätovné snívanie, určitý druh neistoty? Alebo vsadiť na kartu, ktorú sme určitým úsilím získali a prechovávať ju napriek určitej strate našej túžby? Držať sa toho, čo sme chceli na úkor potlačenia svojich snov, emócii, fantázie? Možno je chyba iba v našom ponímaní. Možno robíme nesprávne to, že chceme niečo, či niekoho vlastniť. A keď to niečo, či niekoho už máme, vytráca sa celý ten záhadný zamatový obal.

A práve v našom myslení robíme veľkú chybu.

Jednoducho si myslíme, že získaním niečoho, niekoho sa stávame automaticky vlastníkom. A týmto faktom si navodíme pocit našej subjektívnej istoty, z ktorého nám postupne vyplynie nuda, stereotyp, opotrebovanosť, niečo známe, nie nové a pod. Je to však mylný fakt, na ktorý prídeme pravé okamihom, v ktorom náš vytúžený objekt, či subjekt „pustíme z nášho zovretia preč“. Práve vtedy si uvedomíme a pocítime príchuť straty. V okamihu opustenia toho, po čom sme tak veľmi túžili zistíme, že máme opäť slobodu a možnosti používania fantázie, túžby, vášne a prianí.

Aby sme sa v živote vyhli zbytočným a následne ľutujúcim stratám je dôležité nepristupovať k ničomu a k nikomu ako jeho vlastník. Jednoducho všetko, čo máme, všetko, po čom sme túžili je pre nás iba relatívne, ako keby v prenájme. Pokiaľ sa o to nestaráme, neprikladáme polienka vášne, záujmu, túžby, môžeme o to veľmi rýchlo prísť.

Je dôležité si uvedomiť, že nič, okrem nás samotných nie je naše, a tak k tomu aj pristupovať. Iba tak sa vyhneme následnému rozčarovaniu, straty záujmu, či obkukanosti.

Vždy, keď po niečom veľmi túžite a nakoniec to dostanete, neberte to ako konečný cieľ cesty. Možno si ani neuvedomujete, že všetko žije svojim vlastným životom, energiou, myslením a mení sa každým okamihom. Objavujte a nachádzajte každý deň novú zmenu, formát toho, po čom ste túžili a neberte to ako samozrejmosť. Vnímajte to ako niečo neustále premenné v čase, v priestore, samo v sebe a verte, že vždy v tom objavíte niečo inšpirujúce, vášnivé, bláznivé, či dobrodružné.

V určitom kontexte ponímania  nie sme vlastníkmi nikoho, ničoho, iba seba. V skutočnosti sa však správame tak, že chceme vlastniť všetko a všetkých, iba na seba akosi zabúdame.

Autor: PhDr. Silvia Macháčková

Jedinečná e-kniha, kniha Bohatstvo mysle, Vám odhalí nevyčerpateľný zdroj nášho vnútorného bohatstva, ktoré častokrát nevyužívame práve z dôvodu, že o ňom nevieme. Kúpiť e-knihu a bližšie info o e-knihe, knihe si môžete na: https://www.bohatstvomysle.com/e-booky/bohatstvo-mysle/.

Ak vás zaujíma téma osobnostného rozvoja a práce s myslením , máte chuť na sebe pracovať, rozvíjať sa a posúvať hranice vlastného prežívania, správania sa, zvládania náročných situácii  a dosahovania svojich cieľov, navštívte  náš E-SHOP s jedinečnými inšpirujúcimi elektronickými, motivačnými a relaxačnými knihami a službami na: https://www.bohatstvomysle.com/kategoria-produktu/naucne/.

Prajem Vám príjemnú pohodu a relax.

Silvia Macháčková

www.bohatstvomysle.com

By |2019-10-03T07:12:32+00:00október 3rd, 2019|Blog|0 komentárov

Napísať komentár

Naša stránka používa súbory "cookies" pre zlepšenie vášho online zážitku. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť a taktiež nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb Bohatstva Mysle. Zobraziť viac informácií. Rozumiem